Príbehy. Môžu nás zaujať, pobaviť, inšpirovať... Zoznam by mohol byť dlhý. Za mňa by tu nemalo chýbať to, že sa v nich vieme nájsť. Preskúmať samých seba - to, kto sme, odkiaľ ideme a kam kráčame.
Prečo o tom hovorím? Vianočné obdobie je plné príbehov. Tých hlbokých a existenčných, ako aj takých, ktoré sú viac povrchné. Tých veselých so šťastným koncom, ako aj takých, ktoré sú smutnejšie…
Aký príbeh máte najradšej? Možno ide o dobrý film, ktorý si vždy radi pozriete aj keď ste ho videli už toľkokrát, že ho poznáte naspamäť. Alebo ide o knihu, ktorú práve čítate. Možno zatiaľ prvýkrát, ale niečo vo Vás mení. Možno pieseň, alebo niečo čo ste nedávno sami zažili. Práve jeden takýto knižný/filmový príbeh nám napadol, keď sme uvyžovali nad tým, ako by sa mohol volať náš novovznikajúci Reproducibility network. Neboli to Hviezdne vojny; Rambo: Posledná krv; Avengeri: Endgame; alebo Liga spravodlivých. Aj keď majú tieto príbehy niektorí z nás radi, rezonoval s nami jeden omnoho starší príbeh. Šlo o Tolkienov príbeh Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa. Čítali ste knihu(y)? Videli ste film(y)?
(Photo by Ashkan Forouzani on Unplash )
Ja kedysi dávno. Ako prvé mi preto napadlo, že by som si - predtým, než začnem písať tento blog- mohol znovu pozrieť film. Najlepšie všetky tri a rovno rozšírené verzie. A takteiž prečítať knihy. Aspoň dvakrát. Aj Hobita. A potom pozrieť režisérske komentáre, fan interpretácie a videá s “easter eggs”. Len tak. Pre istotu. Aby som sa nestrápnil, keď ma konfrontuje Tolkienista a taktiež si v tomto predvianočnom období prijemne zaprokrastinoval.
Odolal som. Možno raz napíšem iný blog s názvom “Po znovu pozretí/prečítaní - 5 vecí v ktorých som sa mýlil”. Teraz sa tomu ale vyhnem. Prečo? Prvý dôvod je pragmatický. Schválne, pozreli ste si na IMDB/v knižnici aká je dĺžka tých filmov/kníh? Môjmu šéfovi a manželke by sa to zrejme nepáčilo. Druhý je hlbší. Takto môžem autentickejšie hovoriť o tom, čo vo mne rezonovalo aj po dlhých rokoch a čo mi napadlo, keď sme hovorili o možnom názve RN.
Spoločenstvo prsteňa… Pamätám si skupinu rozmanitých ľudí. Dobre, nešlo iba o ľudí. Bol tam človek, čarodejník, elf…Nepripomína Vám to niečo? Keď sledujem ako kolega pracuje v Rku, mám pocit, že je stelesnením Gandalfa. Keď vidím ako niektorí dokážu vydolovať zlaté nugety (a.k.a karenty) z toho, čo sa mne zdalo ako dávna vyprahlá pôda, vidím chrabrých trpaslíkov. Keď sledujem zasadnutia renovovaných vedeckých spolkov so zvučnými menami, zdá sa mi, ako by tam zasadali dedičia kráľovského trónu a keď vidím ako niekto prezentuje výsledky svojho veľkolepého projektu alebo spomína ako zdolal recenzenta č.2, pripomína mi impoznatného nesmrteľného elfa (a nemusí pritom ani vyzerať ako Orlando Bloom).
Ako niekedy vidím(e) seba? Kto nám to ešte zostal? Aha. Ehm, malý bezvýznamný hobbit. Viete ale čo mám na tom príbehu najradšej? Ten hobbit nebol bezvýznamný. V niektorých momentoch bol dokonca kľúčový. Rovnako ako boli v iných momentoch kľúčoví ostatní. Čo je na tom také super? Neboli sami. Dopĺňali sa. Spolu s tvorili spoločenstvo. Šli bok po boku. Navzdory nepriazni osudu. Spájalo ich niečo väčšie, než boli oni.
Čo sa mi na tom príbehu ešte páčilo? Frodo nebojoval iba proti Sauronovi. Musel bojovať aj so sebou a odolávať moci prsteňa. Viete čo ten prsteň prestavoval? Prečo ho Sauron tak veľmi chcel? Popravde, ja už nie. Ale pamätám si aké jednoduché a lákavé ho bolo nasadiť a stať sa na chvíľu neviditeľným. Nikto už nemôže vidieť moje chyby. Som v bezpečí… Milášik!
Kde bol problém? Keď si ho Frodo nasadil, celý svet bol sa stal rozmazaným. Frodo už viac nevidel jasne. Stratil zo zreteľa širšiu perspektívu. Stratil zo zreteľa iných. Videl len seba a objekt svojich túžob. Pohlcovalo ho to. Stále viac.
Nie je to niekedy podobné aj s nami? Nie je ľahšie byť netransparentný? Keď nik nemôže vidieť moje nedokonalé dáta; môj možno chybný kód; môj materiál s preklepom; moje štatisticky nevýznamné výsledky… Potrebujem publikovať - chcem tak veľa…?
Nepohlcuje nás to niekedy podobne ako Froda?
V spomínanom príbehu nešlo o krátku alebo o ľahkú cestu. Ako to teda Frodo zvládol? Nebol v tom sám. Mal spoločenstvo prsteňa. Spolu sa vydali na dobrodružstvo a spolu nim kráčali.
Neviem kto ste. Možno “múdry Gandalf”, možno “veľký elf”, možno “obyčajný človek”, možno “iba malý hobbit”… To, čo ale viem je, že sa pred nami otvára nové dobrodružstvo a pokiaľ budete chcieť, môžete sa pridať. Chceme sa vzájomne povzbudzovať k tomu, aby sme boli vo svojom výskume transparentnejší. Chceme sa jeden od druhého učiť a zlepšovať. Krok za krokom. Lebo tak začína každá cesta.
There’s some good in this world, Mr. Frodo… and it’s worth fighting for.
— Sam Gamgee