Pred dvomi rokmi, 28.11.2019 sa stretlo deväť výskumníkov/akademikov na konferencii Osobnosť v kontexte kognícií, emocionality a motivácií. Slovo dalo slovo a Spoločenstvo otvorenej vedy bolo na svete a začalo písať svoj príbeh...
28.11.2018: sprava: Vlaďa Čavojová, Eva Ballová Mikušková, Jakub Rajčáni, Jozef Bavoľár
zľava: Marcel Martončik, Pavol Kačmár, Matúš Adamkovič (na foto chýba Peter Halama a Jakub Šrol)
Keďže ja som človek zvedavý, zaujímalo ma ako sa dali dokopy a prečo do toho šli. A tak som sa ich popýtala a odpovede na moju otázku si nenechávam len pre seba.
Ako si spomínate na Vaše stretnutie a osobné dôvody založenia Spoločenstva otvorenej vedy?
Jozef Bavoľár (Katedra psychológie FF UPJŠ v Košiciach):
Prvé informácie o praktikách otvorenej vedy som mal od kolegu Paliho Kačmára, potom som sa o tom bavil na konferencii SPUDM v Amsterdame s Vlaďou a Jakubom, kde sme rozoberali aj prípadné zosieťovanie ľudí na Slovensku, možno aj v Českej republike (bol tam aj Štěpán Bahník). Ako celkom vhodná sa zdala konferencia, kde by sme väčšina prišli tak či tak. Spomenul som to teda Palimu, on kolegom v Prešove, a keď sa blížil termín, začali sme dohadovať stretnutie. Pri pohľade na program konferencie Osobnosť v kontexte.... sme zistili, že workshop na podobnú tému bude mať aj Jakub Rajčáni, tak som mu napísal o našom chystanom stretnutí a pozval ho naň, že budeme radi. Ja som tam bol skôr ako človek, ktorý poznal ľudí ako z Bratislavy (ÚEP SAV), tak z východu (Košice, Prešov), než ako niekto, kto by bol myšlienkami otvorenej vedy veľmi nadšený. Doteraz je to tak, že to chápem skôr prostriedok na publikovanie a dosahovanie spoľahlivých výsledkov, než ako cieľ sám osebe.
Čo sa týka samotného stretnutia, tu mi už pamäť veľmi neposlúži :). Celé sa to nieslo vo veľmi príjemnom duchu, bolo vidieť, že sa stretli ľudia, ktorí si sadli ako osobnostne, tak názormi na psychologický výskum. Vzhľadom na to, že šlo len o prvé stretnutie, to bolo o veľkom nadšení, ako aj o objavovaní sa prvotných nápadov – čo by malo byť cieľom danej organizácie (vtedy nazvanej Spoločenstvo otvorenej vedy), ako to dosiahnuť. Už vtedy sa zdôrazňovala úloha organizovania workshopov, prednášok na konferenciách, uverejňovania informácií na rôznych fórach (blog, stránka). Som veľmi rád, že sme asi v pravom čase zachytili ten nastupujúci trend, čo sa ukázalo aj v skorom začlenení pod RN.
Marcel Martončik (Inštitút psychológie FF PU v Prešove, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV v Košiciach):
Jožko to (za mňa) vystihol v tom, že sa stretli ľudia, ktorí si sadli osobnostne aj názorovo, čo sa týka smerovania psychológie ako vedy. Ja osobne som to vnímal tak, že ak chcem niečo v našej akademickej kultúre zmeniť, asi to nepôjde inak, než edukáciou iných a najmä mladých (ako to často zdôrazňuje M. Munafò). Ja som v tomto trochu extrémista, najradšej by som každému nariadil byť maximálne transparentný a bolo by :D. Lenže ľudia by si asi našli spôsoby, ako to obísť. Asi je lepšie, keď sa s týmito myšlienkami stotožnia, napr. cez optiku, že im to pomôže byť úspešnejšími. Preto vytvoriť nejaké spoločenstvo a túto edukáciu a popularizovanie otvorenej vedy robiť spoločne a organizovane, bola vynikajúca myšlienka. Aby korektné postupy a transparentnosť boli štandardom. Potom budeme z toho profitovať všetci. Podľa mňa v držaní vedomostí a schopností nemôžeme byť egoistickí, teda uvažovať spôsobom „ja viem niečo, čo iní nie (napr. R, predregistrovať, zdieľať), super haha, budem úspešnejší“ a zároveň musíme vyjsť zo svojej komfortnej zóny a urobiť niečo pre komunitu zadarmo (podeliť sa o naše vedomosti a skúsenosti).
Vladimíra Čavojová (Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV v Bratislave):
Ja som sa k otvorenej vede a jej praktikám dostala cez kamaráta Mira Sirotu, ktorý už dlhodobo pôsobí v UK (mmt. Essex University), ale pravidelne sa stretávame na konferenciách SPUDM a v roku 2019 nám prišiel na ústav na túto tému spraviť aj seminár. Asi rok predtým na SPO sme zaregistrovali, že Pali, Matúš, Marcel, Ivan a Gabriel Baník mali sympózium otvorenej vedy na SPO, ale vtedy sme sa ešte nepoznali osobne. No a nejako to dozrelo práve na konferencii SPUDM v Amsterdame v auguste 2019, kde sme sa bavili s Jozefom, že by bolo dobré spojiť sily, zosieťovať sa a niečo spolu vymyslieť. Ja to za seba beriem tak, že som skôr nadšenec pre myšlienku otvorenej vedy, ale nestíham sledovať všetky najnovšie metodologické a štatistické trendy. Ak však chceme robiť kvalitnú vedu a byť medzinárodne viditeľní, začína to byť už nevyhnutnosť. Ľahšie sa však s novými a hlavne ťažkými vecami začína, keď vás je viac a viete sa aj povzbudiť, keďže je jasné, že je to tak trochu beh na dlhú trať.
S Jozefom sme sa vtedy dohodli, koho osloviť od nich a že by bolo dobré osobné stretnutie naplánovať popri konferencii, na ktorú by asi väčšina z nás išla tak či tak – a ako najvhodnejšia bola najbližšia konferencia organizovaná Katedrou psychológie UK, Osobnosť v kontexte... Cez e-maily sme sa dohodli rýchlo a výsledok vidno na fotke v úvode 😊.
Na to prvé stretnutie spomínam veľmi rada nielen preto, že bolo naživo (ostatné stretnutia už boli online), ale – ako už spomenuli aj Jozef a Marcel predo mnou a nepochybne aj ostatní po mne – hlavne preto, že sme si celkovo asi celkom sadli (nemalú rolu v tom asi zohralo nielen nadšenie pre otvorenú vedu a psychológiu, ale aj pre Pána prsteňov). Pri tom stole sme sa očividne stretli ľudia, ktorí si nemyslia, že pri práci treba byť len vážny a zažili sme pomerne rýchlo intenzívny tvorivý brainstorming k názvu s rôznymi vtipnými asociáciami. A keďže ako psychológovia vieme niečo aj o rozdelenej zodpovednosti, zvolili sme si pre istotu hneď aj prezidenta, takže Spoločenstvo nabralo od začiatku rýchly spád (samozrejme, na akademické pomery). Myslím, že za tie dva roky sa udialo pomerne veľa a pod vedením oboch našich doterajších prezidentov Spoločenstvo (teraz už SKRN) veľmi dôstojne započalo svoju cestu k Hore osudu (dosaďte si podľa seba) – napríklad Pali spravil stránku, na Marcelov popud sme sa začlenili pod RN, Jakub získal projekt KEGA na aktivity propagujúce otvorenú vedu, v Studii sme zaviedli „badges“ zviditeľňujúce články, ktoré zdieľajú materiály, dáta a/alebo sú predregistrované, ožíva aj FB stránka a kopec ďalších väčších aj menších vecí, ktoré sú v procese a sú priamym výsledkom toho stretnutia.
Eva Ballová Mikušková (Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV v Bratislave, Katedra pedagogickej a školskej psychológie, PF UKF v Nitre):
Na rok 2019 si spomínam ako na svoj súkromný rok otvorenej vedy. V lete toho roku sme sa s kolegami zúčastnili konferencie SPUDM v Amsterdame a dojem, ktorý vo mne z tejto konferencie pretrváva ešte dodnes je, že sa celá niesla v duchu otvorenej vedy. Mnoho príspevkov sa odvolávalo na princípy otvorenej vedy a propagovalo ich šírenie. Dokonca celé jedno dopoludnie bolo venované workshopu o sieti otvorenej vedy, kde aj náš bývalý kolega Miro Sirota prezentoval, ako na otvorenú vedu. Počas tejto konferencie sa mi začali vynárať spomienky na rozhorčenie a frustráciu, ktoré som zažívala, keď som ako študentka s vedou začínala (prečo sa s dátami, ale aj meracími nástrojmi, robia také tajnosti? prečo mám dúfať v signifikantné zistenia – prečo nie je každé zistenie zistením?). A zrazu som bola obklopená ľuďmi, ktorí sa nezmierili so situáciou, hovorili o nej, navrhovali riešenia, vytvárali novú normu, ktorá sa limitne blížila mojej vlastnej predstave vedeckého procesu.
O filozofii otvorenej vedy sme sa bavili s Vlaďou Čavojovou a Jakubom Šrolom a aj Jozefom Bavoľárom priamo v Amsterdame. Zhodli sme sa, že by bolo skvelé preniesť a propagovať tieto myšlienky aj u nás doma. Nadšenie z konferencie ma neopúšťalo, takže som sa veľmi tešila na jesennú konferenciu Osobnosť v kontexte, kde sme sa plánovali stretnúť s ďalšími podobne zmýšľajúcimi kolegami. A keď sme sa potom na jeseň pred konferenciou Osobnosť v kontexte zišli s chalanmi z Košíc a Prešova, prišli sme na to, že máme rovnaký zámer – šíriť princípy otvorenej vedy na Slovenku. A tak nejak, v otvorenej, odbornej a priateľskej diskusii deviatich nadšencov vznikol základ Spoločenstva otvorenej vedy. Aj keď, spočiatku sme sa videli ako Spoločenstvo prsteňa J (čo priznám sa, bolo pre mňa akousi „známkou kvality“ nášho zoskupenia). Každopádne, som rada, že som toho celého súčasťou, o čo menej aktívnou, o to viac nadšenou.
Jakub Rajčáni (Katedra psychológie FF UK v Bratislave):
Asi rok pred našim prvým stretnutím a sformovaním spoločenstva, som v podstate náhodou narazil na štúdiu „False positive psychology“ od Simmonsa, Nelsona a Simmonsohna. Pri jej čítaní som si uvedomil, že flexibilné analytické praktiky, nad ktorými som sa predtým ani veľmi nezamýšľal, sú tak pre vedu skutočným problémom. Prečo sa o takto zásadných veciach u nás tak málo hovorí? Prečo sa o tom dozvedám tak neskoro?
O témy súvisiace s otvorenou vedou som sa vtedy začal zaujímať. Ďalším impulzom bolo, keď som si na konferencii spoločnosti pre psychoneuroendokrinológiu (ISPNE) vypočul prednášku Daniela Lakensa o replikačnej kríze. O niečo neskôr, keď organizátori konferencie „Osobnosť v kontexte kognícií, emocionality a motivácií“ (zhodou okolností z katedry kde pôsobím) ohlásili možnosť prihlásiť aj workshopy, rozhodol som sa prihlásiť workshop na tému „falošne pozitívnych výsledkov v psychologickom výskume“. Krátko pred konferenciou ma prekvapil a potešil mail od Jozefa, ktorý ma zavolal na stretnutie o praktikách otvorenej vedy. Stretnutie bolo naozaj plné nadšenia (čo je viditeľné aj na fotografii). Pri stole zaznelo veľa skvelých nápadov a ambicióznych plánov, z ktorých sme časť realizovali a na ostatných pracujeme. V priebehu prvého roka sme vďaka Palimu spojazdnili web, a vďaka Marcelovi sme sa začlenili do medzinárodnej siete RN. Neskôr sa nám podarilo získať financovanie na workshopy a plánovanú knihu a začať veľa ďalších aktivít. Novú iniciatívu priniesli aj ďalší členovia, ktorí na stretnutí 28.11.2019 neboli. Od jesene 2021 napríklad máme vďaka Lucii facebookovú stránku. Ďakujem všetkým za skvelú spoluprácu. Teším sa, že som mal možnosť sa pri vás veľa naučiť o otvorenej vede ako aj o fungovaní v zoskupení akým je SKRN. 😊